Moje detské filmy na ktorých som vyrastal a nesú v sebe len minimum násilia a maximum humanizmu majú rejting od 12 rokov (Tri oriešky pre Popolušku, Perinbaba). Rovnako tak je od 12 rokov prístupný ďaleko drsnejší Piaty element. Do rovnakej skupiny zapadla aj rozprávka Čarovný měšec, ale aj dosť krutý Muž so železnou maskou.
Naproti tomu film Sám doma s množstvom násilných scén je prístupný už deťom od 7 rokov... Dokonca bez rejtingu je 102 Dalmatíncov, kde je "dospelácky" samotný motív filmu (vyvraždenie šteniatok kvôli kožuchu).
No pravdupovediac, ťažkú hlavu si z toho nerobím a už vôbec nechcem moralizovať. Aj naďalej platí, že moje deti (keď raz na to príde ;)) budú pozerať to, čo ja posúdim ako prístupné a vhodné a žiadne číselká v krúžku (mimochodom ako pre dementov) ma v tom neusmernia. Nepoznám človeka, ktorý by sa podľa nich riadil. Dáva mi to však dôvod k zamysleniu, ako tento rejting vlastne vzniká a aký má význam okrem hyzdenia programu svojou neustálou prítomnosťou v pravom hornom rohu obrazovky...