V podstate je to jednoduché. Postavíte sa kdekoľvek a o chvíľu pôjde niečo okolo, čo Vás zoberie tam, kam chcete. Kde sa ženie naša MHD? Toto je skutočne efektívny spôsob prepravy...
Samozrejme, nie je to také ideálne ako som napísal, ale v podstate je to veľmi efektívny spôsob ako sa dostať z bodu A do bodu B. Po mestách sa preháňa neskutočne veľa "taxíkov", prerobených dodávok, z ktorých trčia ako antény do polovice tela vystrčení nadháňači vykrikujúci meno cieľovej stanice. Keď zodvihnete ruku, alebo sa len pozriete ich smerom, už k Vám prirážajú a tlačia Vás do tejto ľudskej konzervy. Ak máte šťastie, je už plná a vydávate sa ihneď smerom k cieľu, ak však nie, krúžite po meste a nadháňate ďalších záujemcov. Toto môže niekedy trvať aj dosť dlho a tak nikdy neviete, kedy vlastne vyrazíte... Mimo mesta sa stačí postaviť k ceste a stopovať. Stopuje sa tak, že ukazujete smer ktorým chcete ísť. Zastaví vám len kombi idúce tým smerom. Ceny za prepravu sú nízke. Napríklad za cca 80 km jazdu sme zaplatili 8 emalangeni, čo činí cca. 40 Sk.
Vo väčších mestách majú v "centrách" stanice, kde sú nahromadené organizovaným chaosom desiatky až stovky taxíkov čakajúcich na pasažierov. Tieto zhromaždiská sa nachádzajú väčšinou v blízkosti trhov. Nadháňači sa prekrikujú a tak im nemáte šancu rozumieť. Okamžite sa na Vás vrhnú a keď aj náhodou nejdete ich smerom, ochotne Vám ukážu taxík, ktorý ním ide. Veľmi "zákaznícky orietovaný" servis :)
Za relatívne pohodlné "nastúpenie" zaplatíte neskorším pučením sa s ďalšími nešťastníkmi. Do dodávky, v ktorej by sa s reptaním odviezlo 12 európanov, sa zmestí 18 afričanov plne vybavených batožinou, ktorá samozrejme cestuje v rovnakom priestore kde cestujúci. Česť výnimkám, ktoré majú za dodávkou ešte príves... My sme mali na dvoch dlhších trasách raz šťastie na príves a raz nie.
V druhom prípade išlo o cestu cca. 500 km z Maseru (Lesotho) do Johannesburgu. Prešli sme za hranice na úyemie JAR, kde sme sa dali zlákať prvým nadháňačom do kombíka čakajúceho na pasažierov do J-burgu. Precitnutie zo šťastia nastalo vo chvíli, keď sme sa od dvoch dám, ktoré sedeli už vnútri dozvedeli koľko už čakajú. Už od šiestej tu sedíme, znela odpoveď. Bolo pol desiatej a boli sme v 18 miestnom kombi "už" štyria... :( Odhad znel že vzrazíme okolo jedenástej, čo sa nám nezdalo príliš reálne, ale čuduj sa svete nakoniec to tak aj bolo... Počas celej cesty nám rovno do ucha hučal Mokote Special 3., čo je miestna odroda nášho Senzusu, a to v sile aspoň 200 Wattov. To všetko počas cca. šiestich hodín jazdy...
Ešte si povedzme niečo o platení. V podstate každý miestny vie približnú cenu. Nadháňač sa v určitom okamihu jazdy zmení na pokladníka a posunkom, prípadne pohľadom, naznačí, že máte zaplatiť. Poviete mu cieľ a podáte mu približný obnos za cestu. Peniaze si nechá a veľa krát trvá hodnú chvíľu než sa rozhodne ľuďom vydať drobné. V podstate ani neviem na čo sa čaká. Na lístok, alebo potvrdenku môžete zabudnúť. Iba raz nám jeden snaživec vypísal lístok rukou na zdrap papiera... Vydá vám však každý a vždy presne. Ani raz sa nám nestalo, že by sa nás pokúsili ošmeknúť. Iba raz nás chcel jeden teplý nadháňač pretiahnuť. Vraj aké máme pekné kožušinky (to ako chlpy na nohách) a začal nás ošahávať. Ale to som trošku odbočil - to patrí do iného blogu :) Zaplatíte teda a modlíte sa, že vás šofér vyhodí tam, kam ste povedali, že chcete ísť. Ani raz sa nám nestalo, že by sme našu zastávku minuli. Ľudia, špeciálne vo Svazijsku, sú veľmi milí a k turistom priateľskí.
Treba si dať trochu pozor, keď idete na dlhšiu trasu, aby ste nenastúpili do lokálneho kombíka, ktorý stojí na každom rohu. Potom sa vaša cesta značne predĺži... Taxíky na dlhšiu trasu majú väčšinou za sklom ceduľku s menom cieľovej stanice. Treba si vyberať práve také. Inak v lokálnych linkách sa vám môže ľahko stať, že cieľ taxíka určíte vy, ak ste úplne prvý pasažier. Podľa vašej destinácie potom nadháňajú do auta ďalších.
Určite je zážitkom si takýto druh dopravy odskúšať aj keď vás budú biely prehovárať, že je to nebezpečné. Nám sa žiadna z obáv nepotvrdila, a to sme ju využívali naozaj dosť. Navyše je lacná, efektívna a flexibilná. Má "len" dve nevýhody. Jednou sú kŕče v nohách a otlačené zadky a druhou je neexistencia cestovného poriadku, takže Vám nikto neručí, kedy budete v bode B. Viac krát sa nám stalo, že šofér niekde zastavil, vystúpil si z plného auta niečo vybaviť a o štvrť hodinu nastúpil akoby sa nechumelilo a pokračovali sme v jazde. Nikoho to zjavne v aute nevzrušovalo. Viete si predstaviť reakciu ľudí u nás? Ak Vám "africký time management" nevyhovuje, stále je tu alternatíva luxusných autobusových liniek ako sú napríklad Translux alebo Transstate. Tam si je však potrebné poriadne priplatiť za pohodlie a za európsku presnosť...
V ďalšej časti sa presunieme na quad-bikoch do vnútrozemia Svazijska. Spoznáme vidiek a dozvieme sa viac o krajine z úst Angličana, čo sa cíti byť viac Svazijčanom...
