Keďže rezervácia Mkhaya funguje na inom princípe ako Mlilwane, bolo potrebné sa na cestu tam zaregistrovať. Jednodňová túra s vodcom a obedom v rezervácii nás stála 330 Emalangeni (cca. 1650 Sk). Okrem iného sme mali vidieť nosorožce a slony, na ktoré sme sa tak tešili.
Cestovali sme opäť verejnou dopravou, o ktorej sa širšie zmienim neskôr, na križovatku Phuzamoya. Tam sme mali počkať kým nás vyzdvihne niekto z rezervácie. Uprostred roztrúsenej osady bola malá predajňa potravín, kde sme si kúpili Colu a čakali. Opodiaľ bol stolík miestnych umelcov, ktorí z mastenca a dreva stružlikali zvieratká, masky a iné suveníry. Kúpil som si od nich dve malé sošky (cca. 150 Sk) a doteraz ľutujem, že som toho nekúpil viac. Neskôr som už nikde nevidel také detailne prepracované výrobky. Keď sme sa predavačovi posťažovali, že tam už "chvíľu" čakáme, povedal niečo, čo sme neskôr prehlásili za heslo Afrického time managementu: You are in Africa my friend. NO RUSH!
Nakoniec pre nás prišiel Range Rover, ktorý nás po ďalších 10 minútach jazdy doviezol do rezervácie.
Rozdiel oproti Mlilwane bol viditeľný okamžite. Okrem bujnejšej vegetácie to bola najmä sústava plotov a ohrád, ktoré mali dvojakú funkciu: Ochrániť zvieratá pred pytliakmi a ochrániť pytliakov - eee teda ľudí pred zvieratami... Každopádne, pôsobilo to na nás trochu rušivo a umelo. Je to však bohužial realita s ktorou sa je potrebné v takýchto rezerváciach (Game parks) zmieriť.
V základnom tábore rezervácie sme museli podpísať papier, že tam ideme na vlastnú zodpovednosť, dostali sme jeden drink a šup späť do Roveru. Prešli sme ďalšími dvomi bránami a boli sme v rezervácii. Šofér začal kľučkovať v buši po vyjazdených cestičkách. Občas bolo potrebné sa zohnúť aby nás neskolil nejaký ten vysiaci konár, ale inak to bola celkom príjemná, mierne adrenalínová jazda :) Sprievodca zjavne vedel kde sa zvieratá väčšinou zdržujú. Všade sme videli veľké kôpky, ktoré tam určite nezanechala antilopa... Len tie zvery nikde... Až po cca. pol hodine jazdy zrazu z ničoho nič sa pred nami zjavili dva statné nosorožce - párik. Uveličení sme okamžite vyťahovali svoje foťáky a fotili o dušu. Vyzerali veľmi mierumilovne a možno preto sa kamarát Marek spýtal, či môže vystúpiť z auta a podísť k ním. Rázne NIE zamedzilo jeho plánom. Vraj, buď vás okamžite po vystúpení napadnú, alebo utečú preč. Vyberte si... :) Zvieratá úplne ignorovali auto so zapnutým motorom, ale akonáhle sa niečo zmenilo začali byť nervózne. Každopádne, boli krásne.
Potom sme krúžili po rezervácii a videli obrovské žirafy, ďalšie nosorožce, ktoré sa bahnili aj s mláďatami, rôzne druhy vtákov, termitištia, atď... Len na slony nie a nie natrafiť. Hoci sme ich počuli v diaľke, nedalo sa k nim priblížiť, keďže tam neviedla cesta. A tak nás doobeda museli uspokojiť aspoň pohybujúce sa vrcholky stromov v diaľke...
Na obed sme sa presunuli do turistickej osady, kde nám v slamených chatrčiach podávali obed. Impalie kotletky so zeleninou boli výborné. Plán na poobedie bol jasný - slony!
Náš cieľ sa nám podarilo dosiahnuť veľmi rýchlo. Po príjazde k väčšiemu jazierku nás ohromil pohľad na veľké stádo slonov, ktorí sa tam prišli napiť. Z povzdialia ich sledovali nosorožce a aj keď sme neboli blízko (cca. 200 m), pomer veľkosti slona a nosorožca nám dal predstavu o ich veľkosti. Boli sme šťastní a aj keby sme túru hneď skončili, viac nám nebolo treba :) Samozrejme sme v jazde pokračovali a celý výlet sme ukončili pri hyppo poole pohľadom na stádo hrochov.
Odchádzali sme spokojní - k dokonalosti nám chýbal len adrenalínový peší výlet medzi hrubokožcov... :)
