"La Dolce Vita" na Patrónke

Autor: Peter Hulla | 5.9.2006 o 8:00 | Karma článku: 13,28 | Prečítané:  3225x

Bývam na okraji centra Bratislavy. Človek by povedal, že v "najexkluźívnejšom" obvode musí všetko fungovať akosi lepšie aj pre občana - opak je však pravdou...

Hneď za plotom sa nám denne preháňajú tisícky kamiónov.Hneď za plotom sa nám denne preháňajú tisícky kamiónov.Peter HULLA

Dom na rohu ulíc Mlynská dolina a Pri Habánskom mlyne je poslednou dochovanou stavbou mlyna podľa ktorých bola kedysi celá ulica pomenovaná. Pri vchode do našej záhrady dodnes stojí erb slávnej rodiny Segnerovcov, ktorý pred rokmi otec doslova vyhrabal spod zeme. Mnohí sa na dom pozerajú s obdivom. To je však len jedna strana mince. O tej druhej Vám teraz porozprávam.

Erb pri vchode Dom kúpil môj dedko, ktorý v obavách pred komunistami a kolektivizáciou predal svoj sedliacky dom a polia v Turci a s celou rodinou sa presťahoval do mesta. Komicky teda vyznievali slová náhodného cestujúceho, ktorý o mnoho rokov neskôr svojmu prísediacemu v autobuse č. 26 povedal, že "tam žijú k***y komunistické". Počul ho náš sused a výborne sme sa na tom ešte roky bavili.

Na začiatku to bolo vlastne "lacné" bratislavské predmestie a ulica Mlynská dolina bola tichou štvrťou s dvojprúdovou cestou s "mačacími hlavami". Pokojný život narušila stavba štvorprúdovky, ktorá nám vyrástla pod oblokmi. Bol ťažký komunizmus a na náš názor sa samozrejme nikto nepýtal. V podstate sme boli šťastní, že nás nezbúrali, keďže pôvodne mala cesta viesť priamo cez náš dom... Našťastie, vtedy vraj zaúradovali pamiatkári a dom to prežil.

Roky išli, doprava sa zhusťovala a kvalita cesty sa úmerne zhoršovala. A tak cestári kládli jednu vrstvu asfaltu na druhú až sa povrch cesty vyšplhal o cca. pól metra nad pôvodnú úroveň. Na vlastné náklady sme si teda museli prispôsobiť vchod a priľahlý pozemok patriaci mestu. Z piatich schodov do záhrady sa stalo osem a život išiel ďalej. O okolitú zeleň sme sa starali rok čo rok a náklady s tým spojené sme prijímali ako solidárnosť (dnes populárne slovíčko) k mestu a susedom.Doprava sa naďalej zhusťovala až napokon dospela do dnešného štádia, keď je práve na tomto mieste suverénne najhoršia dopravná situácia v meste. Okolo nášho domu prechádzajú denne tisícky áut a kamiónov. Na stenách sa nám objavujú trhliny. Počas dažďov kanalizácia nestíha a voda nám z vyvýšenej vozovky steká priamo do garáže a priľahlej pivnice. Hluk z cesty určite presahuje všetky hygienické normy, nehovoriac o prachu a iných škodlivinách. Protihlukové steny sú stavané len zo strany ZOO. Hlavne, že ťavy už majú kľud a žaby majú kadiaľ migrovať... Počas dávnejších protestov Slobody zvierat som mal sto chutí ich pozvať na posedenie na našu trasúcu sa terasu. Nedávno sa otec išiel poinformovať, či by mesto prispelo na náklady spojené s nevyhnutným zvýšením vchodu do našej garáže, prípadne či by zlepšilo kanalizáciu, keďže problémy nastali kvôli neustálym úpravám cesty v správe mesta. Zatiaľ bez úspechu...Pohľad zo spálne

Dosť nepríjemná je tiež asistencia pri dopravných nehodách a "informačná kancelária" pre turistov keďže sme prvý na rane, od koho obete žiadajú pomoc. Verte, že ich za tie roky bolo mnoho. To, že sme každému na očiach je nevýhodou aj v prípade, keď si dovolíme na zeleni, ktorú roky ošetrujeme na vlastné náklady, zložiť z času na čas nejaký materiál, ktorý v dome občas potrebujeme. Vyhrážky pokutou sú takmer okamžité. Minulý rok sme teda pás v "starostlivosti obce" nechali na starostlivosť obce, aby sme videli, ako sa oň postará. Tento rok na jar, keď sme sa už nemohli pozerať na metrovú burinu, sme ho opäť začali kosiť...

Ďalšou zaujímavosťou je, že hoci sme vzdušnou čiarou vzdialení 500 metrov od centrály UPC, nie je pre nich efektívne dotiahnuť do našej štvrti kábel. Pôsobilo teda pre nás tragikomicky, keď mestská štvrť Staré mesto s veľkou publicitou spustila vysielanie svojho kanála - na kábli... Rovnako aj MHD zrušilo zastávku v Mlynskej doline kvôli posunu vchodu do ZOO a stavbe tunela. Keď niekto hľadá náš dom, prirodzene ho to ťahá smerom k budove STV - ta má predsa adresu "Mlynská dolina", rovnako tak sú známe internáty "na mlynoch". Lenže omyl - uvedená ulica sa volá Slávičie údolie...

Veľké reťazce nám už položili "naše" potraviny, mäsiarstvo i zelovoc. Svoju činnosť zmenila aj priľahlá pošta. Dostala sa do módu akéhosi satelitu hlavnej pošty, čo má za následok to, že pre doporučené zásielky a balíky musíme chodiť na centrálnu poštu na námestí SNP, čo zásielky značne predraží (60 Sk) vzhľadom na nemožnosť bezplatného parkovania v okolí námestia SNP, respektíve predĺži vyzdvihnutie na hodinu a pól, keď ideme na poštu trolejbusom... Rovnaký problém máme aj s ostatnými miestnymi úradmi políciou počnúc a miestnym úradom končiac.

Je toho ešte dosť, čo sa za posledné roky zhoršilo a čo robí z našej štvrte stále menej obývateľné miesto pre obyvateľa nedevelopera. Napriek všetkému mám našu štvrť rád, narodil som sa tu, prežil detstvo i mladosť a nechcem sa sťahovať nikam inam. A tak mi nezostáva iné, len sa modliť za skoré ukončenie stavby tunela Sitiny a za akúsi urbanistickú obrodu. Neuškodilo by aj viac pozornosti kompetentných na bežné problémy obyvateľa na okraji Bratislavského centra. Staré mesto totiž nekončí na pešej zóne a v podhradí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Národný umelec sa zomrel vo veku 90 rokov.

KULTÚRA

Folklór bol preňho živým organizmom. Nosáľ mal jedinečný talent

Mal veľmi jasnú víziu toho, čo chce urobiť.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.


Už ste čítali?